Obir

Obir

 Zvláštne slovíčko – že?

Je jednoduché, ale stále sa pletie a pripomína to taký menší hlavolam - preskáčku. Koľkokrát po dlhšom čase keď si spomínam, akože sa to volá tá jaskyňa na hraniciach medzi Rakúskom a Slovinskom – tak sa mi to pletie. Orib, Obar – nieeee, to je zabijačková polievka,  Orab – a viac ďalších názvov. No ale väčšinou si spomeniem. Ale stačí o názve pre túto jaskyňu – aby som bol presnejší. Nachádza sa v Rakúsku asi 10 km od Slovinskej hranice. V pohorí menom Karavanky.

Chcel by som túto lokalitu – hlavne tú jaskyňu zaradiť do svojej rady článkov -  Zaujímavé fotomiesta. Ale nedá sa!

V jaskyni je prísne zakázané fotiť. Akceptujem to, ale aby nikto neprišiel ku škode, mali tam predajný priestor, kde si človek mohol za desať Eur kúpiť USB kľúč s názvom jaskyne, na ktorom bolo 25 fotiek z jaskyne. Keď niektoré z nich zverejním v tomto článku hádam neporuším žiadne zákony ohľadne zverejňovania fotiek. Poctivo som si to zaplatil.  Veď veľa ľudí sa tam nemá šancu dostať. Tak nech vidia a vedia o tomto zaujímavom mieste.  Beriem to ako propagáciu  návštevy tejto krásnej jaskyne i keď mám aj trošku negatívne pripomienky. Ale ako obyčajne na začiatok som začal veľmi o tom špiritizovať. Radšej poďme k mojim skúsenostiam.

Niekedy sa rád túlam po internete, po turistických stránkach aj okolitých štátov a na stránke: https://sk.bergfex.com/  som si tam zo srandy len tak dal vyhľadávanie jaskýň v Rakúsku. Viac ma ich zaujalo. Tie zaujímavejšie sú však dosť ďaleko od Slovenska.

Človek je tvor mysliaci, takže keď zapneme modzgové závity, porozmýšľame a spojíme návštevu tejto lokality s nejakým iným výjazdom tak sa to dá celkom lacno zrealizovať. Napríklad ako som si ja povedal, že pri ceste do Slovinska na viacdňovú dovolenku by sa tam oplatilo cestou  zastaviť.

 Lenže hop – treba si tam rezervovať vstup. S mojou chabou nemčinou som preto poprosil svoju milú učiteľku nemčiny na firemnom vyučovaní a tak sme sa celú jednu hodinu a možno aj viac venovali slovným frázam a vetám, ktoré by som mohol použiť v telefónnom hovore, ktorý by mi zabezpečil rezerváciu vstupenky do tejto jaskyne. Lenže viete ako to je, aj v Rakúsku sú východniari, záhoráci, stredoslováci a každý vraví tým svojim dialektom. To ja vôbec nemám šancu nejako vybaviť telefonicky. Aj keď pri pomalšom jednaní by som to zvládol. Jasné optimista.

 Nakoniec som poprosil kolegu a rezerváciu vstupenky na konkrétny dátum  vstupu do jaskyne som mal v priebehu pár minút vybavenú. Tešil som sa na výjazd na dovolenku. Veď hneď v prvý deň budem mať takúto atrakciu v pláne. Na tejto internetovej stránke sa dajú nájsť podrobné informácie a telefónne číslo:  https://www.hoehlen.at/

A tak sme jednu sobotu vyrazili s Jankou – smer juh. Aha zabudol som napísať názov mestečka, do ktorého sa máme dostaviť.  Takže – Bad Eisenkappel – to zovú. Po slovinsky – Železná kapla. Pekný názov.

Cesta po diaľnici krásne ubiehala, nemal som žiadne problémy a zhruba po viac ako štyroch hodinách sme vstupovali do hore uvedeného mestečka. Vraj tu je problém s parkovaním, ale v sobotu bolo všetko zadarmo. To parkovanie bude na dlhšie. Od centra, kde sa nachádza predajné miesto a prezentácie sa musí isť ešte autobusom 12 km do hôr. Najprv som si myslel, že sa tam môže aj autom. V informačnom centre ma však vyviedli z omylu. Treba autobusom. Aj to je jeden z dôvodov rezervácie. Autobusov tam nemôže isť bohviekoľko. Dôvod – napíšem.

Zaparkujem a prihrniem sa k informačnému  pultu. Tak trošku sebavedomo zahlásim nemeckou rečou, že tu mám rezerváciu na lístok a vstup do jaskyne. Predávajúci to akosi nevie pochopiť. Jasné – ja hovorím slovenskou nemčinou a on slovinskou. Trvalo dosť dlho, kým našiel moju rezerváciu a to som mu musel ešte hodinu zarezervovaného vstupu napísať na lístok. No zvládlo sa a po piatich minútach opakovania nemeckej komunikácie o rezervovaní lístkov som držal v ruke dva lístky oprávňujúce ma na vstup do jaskyne. Huráááá.

Pre prípadných návštevníkov – lístok stál 18,- Eur a jazda autobusom ešte 6,- Eur k tomu. Dá sa ísť aj pešo, je to také dve tri hodiny poriadnym stupákom, ale to by som musel vyraziť skoro ráno, aby som sa dostal hore a neviem kedy by som sa dostal do cieľa našej cesty v Slovinsku. Takže autobus.

Ufff – dobrá adrenalínová jazda – cesta bola uzučká, vinula sa serpentínami hore do kopca. Sem tam ma stískalo na riťke, keď som videl tie priepasti pod mojim oknom v autobuse. Trvalo to zhruba polhodinku až autobus posledný raz vzdychol pri jazde na chatu, v ktorej sa nachádzal aj vstup do jaskyne. Návštevníci z autobusu sa rozdelili na tri skupinky návštevníkov. Zhruba po 15 ľudí. Treba si dávať  veľký pozor, aby sme sa dostali do správnej skupiny a nasadili si správnu helmu podľa lístka. Jasné – prvá skupina – červená helma, druhá tuším oranžová a tretiu skupinu si nepamätám. Hovorím si, po 15 ľudí – to bude v pohode prehliadka. Trošku to tam ale zahaprovalo.

A tak stádočko 15 návštevníkov v červených helmách vstúpilo do rozprávkovej jaskyne alebo aj starej bane, ktorá sa zmenila  na jaskyňu. Trasa viedla zo začiatku dlhou banskou chodbou, ktorá nás priviedla vždy do zaujímavých sektorov. Sprievodca tam niečo vždy povedal, veľmi som tomu nerozumel. Ale až tak ma to netrápilo. Bolo tam toho dosť na pozeranie. Len problém bol v tom, že aj na 15 návštevníkov v skupine tam boli malé plošiny na obdivovanie výtvorov podzemia. Vždy sme sa tam natlačili, sprievodca niečo povedal, následne prišla krásna zvuková a svetelná frekvencia a show a mohli sme pokračovať v prehliadke.

 Ok – bolo to fakt krásne, len neústretové voči zadným alebo posledným návštevníkom. Kým prišli dopredu, svetlá sa pozhasínali a nebolo toho veľa čo vidieť. Navštívil som tento rok Punkevnú jaskyňu v Moravskom krase a tam bolo dosť času na pozeranie krás podzemia. Aj na fotenie. Ale čo už. Fotiť som nefotil a čo sa dalo, to som si pozrel. Je to veľmi pekné, ale uponáhľané. Už sa za nami tlačila ďalšia skupina. Priestory jaskyne nie sú veľmi objemné,  skupiny sa zopárkrát stretli. Hlavne z dôvodu slepých zachádzok v jaskyni.  Takže aj to bol asi dôvod zhasínania svetiel. Také jemné popostrkávanie návštevníkov dopredu.

Zážitok z jaskyne?

Áno – nádherná akustika, hlavne keď nám v jednej sále pustili skladbu z tvorby Ludviga van Beethovena. Pri počúvaní sa spustila pekná svetelná show. Bolo to nádherné.

Tu sme počúvali hudbu.

A tak sme zhruba hodinu prechádzali jaskynnými priestormi. Jednotlivé sály boli pospájané banskými chodbičkami. V nich som veľakrát postrehol pozastrkované gýčové modely dinosaurov. Nerozumel som, prečo sú tam. Ale asi to tak chcú. Mne to tam nepasovalo. Ale deti to mohlo zaujať.

Takisto sa mi páčili niektorí návštevníci jaskyne, hlavne ich vybavenie. Super boli turisti v sandáloch, v ktorých museli absolvovať aj celkom studené prechody cez mláky vody a takisto v jaskyni nebolo najteplejšie. Niektoré zastávky boli dlhšie a pri tom chlade si to asi aj užili. Ale  zvládli to. Každý to berie asi inak.

Zábery z jaskyne. 

Po hodine zaujímavej prehliadky jaskyne sme sa vynorili v lese asi pol kilometra nad chatou.  Cesta dolu blatovým chodníkom musela byť dosť nepríjemná hlavne pre tých sandálových. Takýchto ale stretneme všade. Aj u nás. Je asi škoda sa nad tým pozastavovať.

Jaskyňa bolo krásna – keď to mám zhodnotiť, tak svetelná a zvuková show a prezentácia histórie objavenia  jaskyne bola veľmi zaujímavá. To je k tomu pozitívnemu.

 Fakt že sa mi nepáčilo, že nie všetci návštevníci skupiny si mohli dostatočne pozrieť všetky krásy jaskyne. Na plošinu jednotlivých sál sa síce 15 ľudí zmestilo, vpredu však stáli piati. Vypočuli sme si výklad, pozreli prezentáciu, zadní návštevníci však nevideli všetko. Keď sa po vypočutí výkladu chceli tiež pozrieť  z pozície tých predných návštevníkov, svetlá v jaskynnej sále zhasli a tí vzadu toho nevideli toľko ako tí čo boli vpredu. Ja  to vidím ako veľký nedostatok prehliadky v jaskyni. Môže za to určite aj malý priestor jednotlivých jaskynných sál, ale aj tak by stačilo, keby svetlá svietili aspoň o minútu-dve dlhšie. Aby sa všetci mohli pokochať tou krásou, ktorú prišli navštíviť. No a gumených dinosaurov ani nespomínam. Pre mňa dosť nepochopiteľné zaujatie návštevníka jaskyne.

Jaskyňa je to však pekná, oplatí sa ju navštíviť, nie však v turistickej sezóne. Vtedy je  to – ako všade inde – pretláčanie sa davmi ľudí na krásnej lokalite.

Dúfam, že som nikoho neodradil aj svojimi negatívnymi poznatkami. To by sa neoplatilo. Jaskyňa je to krásna a vidieť že sa na jej zveľadení a atraktivite stále pracuje.

Tak zatiaľ.  

Fotky v tomto článku som zakúpil v chate pri vstupe do jaskyne. Nie sú moja tvorba.