pondelok 1. januára 2018

Dva západy slnka z hradov pri Dunaji


Na hrade Rothelstein

Prichádza sunset. Prichádza zlatá hodinka. Teplé farby sú predzvesťou nastávajúcej tmy. Sunset sprevádza ticho. Je prerušované len sem-tam pípnutím vtáka v korunách stromov nad ruinou malého neznámeho hradu Rothelstein. Ani ruinou by to človek nenazval. Pár múrov, nejaké tie valy a priepasť vedúca smerom k slepému ramenu Dunaja. Trošku opodial sa už valí voda Dunaja, pripravená na dlhú cestu kontinentom. V podvečernom svetle je to krásny pohľad na poskakujúce vlnky, ktoré tvoria túto vodnú cestu.



 Z útrob hradu je ale vodný tok vzdialený, z bezpečnej vzdialenosti ho pozoruje fotograf, ktorý celým svojim vnútrom vníma to ticho, tú tajomnú atmosféru, ktorá ho s postupujúcou zlatou hodinkou stále viac a viac prestupuje. V diaľke podľa predpokladov ma slnko otvorenú cestu k poslednému finále dnešnej cesty oblohou. A na to sa dotyčný teší. Nemusí nič, v ruke stíska diaľkovú spúšť, fotoaparát na statíve je nasmerovaný na ten správny tušený cieľ. Nastavenia sú v poriadku, treba len vydržať. Ako rybár, keď loví – musí čakať.  Slnko je ešte trošku vysoko. Myšlienky fotografa sa v tejto tíšine skĺznu bralom k brehu rieky – spútanej a osedlanej. Síce sem tam si rieka vyhodí z kopýtka, ale to sú skôr výnimky, ktoré ani k jeseni nepatria.




Nebolo to stále tak. Veľmi dávno bola rieka divoká, tok rieky bol nepredvídateľný, okolo sa tiahli husté, prehusté lužné lesy. Rieka si sama určovala, kadiaľ potečie, nezaujímal ju názor človeka, veľakrát rozťahovala chápadlá svojho toku do všetkých možných strán. Len na kopce nestačila, na kopcoch sa stavali hrady, tak ako stojí Rothelstein na vysokom brale nad Dunajom a Dunaj sa k nemu nedostane. Všetko bolo plné divokých zvierat i rozprávkových bytostí. Presne takých sa obáva i rybár vo fantázii fotografa zrodený. Sedí pod hradom Rothestein na ktorom sídli strážna posádka a vyberá mýto. Rybár má ale iné starosti, aj keď vidí presne taký istý sunset ako fotograf o povedzme 800 rokov neskôr. Rybár ale potrebuje uloviť ryby. Už nejaké má, ale tie treba odovzdať na panskom hrade nad Hainburgom, tam niekde má byť slávna svadba. Rybár nevie, že vojde do dejín a že aj on svojim dielikom v podobe stravy prispeje k slávnej hostine na hrade. Rybára to netrápi, potrebuje uloviť ešte pár rýb pre svoju rodinu. Rybár nemá budúcnosť – má len hlad, má krysy v chalupe, vlhko od rieky mu kvári kĺby, má deti, ktoré potrebujú ošatiť, najesť sa i vychovať. Takže sa plne sústreďuje na lov. Slnko v predzimnom období mu pohladí tvár, lúče síce hrejú, ale rybár to veľmi nevníma. Otvára sa mu skvostný pohľad nad hladinu, vlny sa sfarbia do červena a z nich sa sem tam vynorí tá vysnívaná ryba, ktorú potrebuje ku svojej blízkej budúcnosti. K tomu aby sa mohol zajtra znovu vybrať do zarastených zákutí lužných lesov a snažiť sa postarať o svoje hladné potomstvo. Presne ako tie poletujúce vtáky nad vlhkými zákutiami okolostojaceho lesa loviace mušky pre svoju potrebu.


Na hlavu fotografa sadne farebný list a privedie ho do súčasnosti. Slnko sa zdialky škerí do objektívu fotoaparátu na statíve a vyzýva ho k pozornosti. Neskutočne rýchlo padá slnko. Je to doslova pád do lesov za Dunajom. Na chvíľu sa odrazí od hladiny, vytvárajúc pritom čarovné červené a teplé tony špinavého Dunaja. To všetko je vidieť z posiedky na hradnej skale Rothelsteinu. Tma začína ovládať okolie i nádvorie lokality, je čas sa pobrať preč z tohto miesta. Tajuplná atmosféra miesta má však ešte jeden tromf, aj keď už slnko je ta-tam za obzorom. Ale jeho lúče ešte vytvárajú nádherné obrazce v mrakoch vysoko nad hlavou i lesom. Fotograf už má všetko pobalené, statív vo vaku, fotoaparát tak isto.


 Posledný pohľad z plošiny ale prinesie veľké prekvapenie – nádherne sfarbené mraky nad riekou. Netreba váhať, treba konať. Všetko fotografovo náradie okamžite vypadlo z uskladneného priestoru. Lúče derúce sa spoza obzoru od už nevidiaceho slnka nádherne osvetlili mraky nad Moravským polom. Jedna veľká nádhera a tú si človek nemôže nechať ujsť. Ten amatérsky fotograf to vie, veľakrát sa mu už stalo, že najkrajšie scenérie prišli až po západe. 



Trvá to síce menej ako 5 minúť ale oplatí sa počkať, oplatí sa podumať ešte nad okolitou krajinou. Rýchlo ešte pár nových snímkou a teraz už naozaj vypadnúť. Cestou cez les, ktorý toho veľa pamätá, cez rieku, ktorá k človeku môže vyslať vodníkov, vodné žienky i víly. Aspoň vo fantázii moderného ale aj stredovekého človeka to tak môže byť. Šero a tma majú svoju moc. Opantajú fantáziou i predstavivosťou. Netreba to podceňovať. Je krásne isť a aj báť sa nočným lesom.
Skončila prvá scéna so zapadajúcim slnkom pri malom hrade nad Dunajom zvanom Rothelstein. Na rozdiel od čias minulých ale fotograf vie, že aj zajtra bude zaujímavý západ slnka. Takže čo tak vyskúšať západ slnka na Schlossbergu – ďalšom hrade týčiacom sa nad Hainburgom. Nič mu nebráni byť na druhý deň večer na výhľadových miestach nad Hainburgom pri  krásne udržiavanom hrade Schlossberg vo výške 291 m.n.m.


Na hrade Schlossberg


Dávno-pradávno – povedzme približne 800 rokov dozadu vyzerá z okna na hrade západ slnka mladý princ. Je to budúca legenda – nevie o tom, ale osud mu pripravil inú budúcnosť ako tomu rybárovi pod hradom. Ten sa mladému princovi pri pohľade von oknom javí trošku väčší ako mravec pod prahom jeho izby. Budúca legenda mu nevenuje pozornosť, taký ľudia, len o svoje brucho sa potrebujú starať.  Nie je to rytier, nie je to šľachtic – je pre legendu nepodstatný. Zajtra čaká legendu svadba. Touto svadbou získa veľké územia a rozšíri slávu českého kráľovstva. Je to počiatok jeho cesty ku sláve a k legendárnemu panovaniu. Počiatok k najväčšej rozlohe Českého kráľovstva. A to sa stane za jeho vlády. Vlády kráľa železného a zlatého. Ale pri pohľade von oknom to mladík ešte nevie. Len o tom sníva v momente keď sa mu teplé svetlo sunsetu odrazí v jeho očiach. Vie, že zajtra si berie o tridsať rokov staršiu ženu. Nevzrušuje sa nad tým. To patrí k panovaniu, to patrí k rozširovaniu územia v tomto období. A láska??? To mu nič nehovorí. Lásku si môže kúpiť. Na nádvorí je plno radodajných dievok, ktoré mu vynahradia to, čo nemusí dostať od svojej ženy. Tak čo??? Dôležité je plniť si sny a plány o tom ako byť najväčší. Ako sa získať nehynúcu slávu, neskutočné bohatstvo a velikánske dŕžavy.  




Fotograf si to všetko len domýšla, keď čaká na posledné svetlo na nádvorí hradu Schlossberg. Sediac na lavičke môže popustiť uzdu svojej fantázii.  On chce len zachytiť to, čo slnko skoro denne poskytuje ľuďom pre potechu, keď opúšťa svoju púť aby sa o pár hodín znovu objavilo na druhom konci obzoru. Slnko zmizlo, dnes oblaky na oblohe nezostali, pre zmenu sa ale rozsvietili lampy umelého osvetlenia na hrade a to je dobrý dôvod nasávať ešte ďalej atmosféru tohto miesta. Len obídenie hradu vo svetle lámp trvá fotografovi dobrú hodinu. Dolu pod hradom sa rozsvietili svetlá mestečka, hladina Dunaja odráža jedno svetlo za druhým. Niektoré svetlá si aj nesie so sebou. Svetlá lodí.


Dajú sa tu nájsť krásne miesta, ktoré môže každý fotografujúci zvečniť pre svoju potechu. Tiene kamenných múrov ukrývajú spomienky hradu, veselé i vážne. Kaplnka pod vežou si ďalej stráži svoje tajomstvá. Je maličká ale zároveň aj veľká tým čo všetko vo svojej histórii zažila. Nádvorie hradu akoby ožilo životom, preháňajú sa tu páni namyslený o svojich predstavách úžasnosti, sluhovia bažiaci pomôcť svojim pánom k ich snom, zbrojnoši túžiaci po lepšej oceli a veľkej sláve, pohoniči mysliaci viac na svoje kone a slúžky, ktoré si podávajú všetky svoje klebety z úška do úška. Ruch je síce len v hlave fotografovej, ale je to celkom dobrá predstava.





Po asi hodine komponovania na hrade si aj ten amatér zbalí svoje saky-paky a pomaly opúšťa tú atmosféru, ktorá ho obklopovala po celú tú dobu jeho pobytu v tejto lokalite.
A Dunaj??? Ten si tečie ďalej, každodenne zažíva ten vždy iný západ slnka. V jeho vlnách sa stratila i tvár rybára, ktorý tu žil, lovil a možno aj sníval. Tvár kráľa zohyzdil a zakrvavil sen ďalšej legendy, ktorá bažila po moci.

Tak zatiaľ.

Ešte nejaké foto:
https://photos.google.com/share/AF1QipNMcR7AM6poVRct65sGMYBTduuERtp4Xb-jmnVskT4ExuVU5Hjwsapcz0dv47XhHw?key=RjM5YkFQU3JleTJweXptWE13b0ZMZU9qa2VCN2Nn