Môj príspevok je tak
trošku varovaním. Niekedy človek musí aj upozorniť, kam sa nevydať turistickým
krokom, že to bol aj môj omyl. Ale
proste život to tak dal. Nemôžem povedať, že by som ľutoval toho, že by som
zablúdil do Červeného Kláštora do prírodného parku Pieniny. Práveže táto
oblasť je veľmi krásna a aj fotogenická. Návšteva kláštora je veľmi
inšpiratívna a takisto si myslím, že tamojší chrám je jeden
z najkrajších aký som kedy navštívil. Celé miesto dýcha históriou
a zaslúži si pozornosť každého, kto tam zablúdi. Duchovno tohto miesta ma
dostalo. Kláštor má krásnu a fantastickú atmosféru. Áno, je tam fajn. Tak som si s obdivom
prezrel kostol a aj priľahlé budovy kláštora. Naši predkovia vedeli
postaviť krásne objekty a vytvoriť nádherné umelecké diela.
 |
| Červený Kláštor a Tri Koruny |
 |
| V chráme |
 |
| Freska na stene |
 |
| V chráme |
 |
| V lekárni |
Lenže to je len krátky
časový úsek výjazdu do tejto lokality. Na splav plťami po Dunajci nemáme chuť.
Ale zas spoznať prielom Dunajca nie je na škodu, keď som sa sem dotrepal
z takej diaľky – myslím z Blavy. A tak sme sa vybrali turistickým
chodníkom popri toku Dunajca smerom na Lesnicu. Tam končia aj plavby
slovenských pltníkov smerom dolu riekou. Prieskum profilu chodníka nesľuboval
žiadne veľké prevýšenia a namáhavé úseky. Proste pohoda popri brehu rieky.
Pri ceste popri Dunajci môžete obdivovať riečne zákutia, točenie sa Dunajca
medzi zalesnenými kopcami, popri vysokých bralách i preskakovanie vĺn
rieky cez skalné prahy brániace vode v toku.
Prečo neísť?
Nechcel som sa nejako veľmi
ničiť, tak ideme. Mali ma však varovať všetky požičovne bikov, plné parkoviská s autami.
Myslel som si, že všetci idú na plte. A tých tam bolo veru požehnane.
Dunajec sa
v prielome cez Pieniny mení v plťovú diaľnicu. S úžasom
a otvorenou hubou som sledoval ten reťazec za sebou idúcich pltí. Snáď každý
20-30 metrov na rieke bola nová a nová plť. Už to nebola pohodová plavba
po prázdnej rieke. Poľské alebo slovenské
plte, to je jedno, sa nám producírovali pred očami každých pár sekúnd. Medzitým
sa objavovali aj rafty, kanojky i kajaky súkromných vodákov. Proste
diaľničná premávka. Pltníci sa neskutočne nadrú, každý deň ich čaká neskutočná
drina s prevozom. Nezávidím im.
Ale my sme nastúpili na
turistickú cestu lesom popri rieke. Ešte sme pomaly ani nevkročili na
turistický chodník a už som videl tú riavu ľudí a cyklistov, ktorý si
to valili po turistickom chodníku, ktorým sme sa vybrali. Vlastne to bola skôr
lesná cesta. Žiadne oddelenie na cyklistickú a turistickú časť, proste sa
išlo rovno za nosom. Každú chvíľu som počul nejaké to vykrikovanie a upozorňovanie na prítomnosť cyklistu, nadávky
turistov, ktorý si šliapali svojou stopou. Ten dav ľudí mi pripomenul niektoré
davové výstupy na Hrebienok vo Vysokých Tatrách. Tu to bolo ešte pestrejšie.
Požičovne bicyklov na oboch stranách trasy, či už v Lesnici, alebo
v Červenom Kláštore majú nevyčerpateľnú zásobu bicyklov pre prípadných záujemcov
a turistov. A to všetko sa vydáva na trasu popri rieke medzi týmito dvoma
bodmi. Bicykle od výmyslu sveta, niekedy som sa až čudoval, čo všetko
nepožičajú v požičovniach. Cyklisti zverujú svoje ratolesti do závesných
vozíkov bicyklu, ktoré vo mne nevzbudzovali mnoho raz ani trošku dôvery. Proste
radosť v úvodzovkách na to pozerať.
Ale keď sa na to
odhodlajú – mňa by to nemalo trápiť. Šliapnu do pedálov a dajú sa na kľučkovaciu
trasu popri Dunajci. Vozík s ratolesťami lieta za bicyklom zo strany na stranu
a decká si čuchnú k adrenalínu už
od samej mladosti. Technický stav niektorých vozíkov vo mne vyvolával divné
pocity. Počul som tam aj prípadoch, kedy
celá súprava zaparkovala neplánovane v Dunajci.
No radosť.
Cez množstvo ľudí sa
pomaly dostávame k Jánošíkovmu skoku. Najužšie miesto Dunajca je obsadené
zamestnanými fotografmi, ktoré cvakajú turistov a návštevníkov Pienin
sediacich na pltiach. Následne a okamžite to zasielajú do fototlačiarni
v Lesnici.
 |
| Na Jánošíkovom skoku |
Turisti pri príchode do Lesnice vítajú prichystané fotky
z tohto nezabudnuteľného splavu. Pred úžinou brzdia a spomaľujú svoje
plte skúsený pltníci. Nedá sa tam prejsť
len tak, vedľa seba sa nezmestia a tak pltníci brzdia lode ako sa len dá.
Možno si fotografi potrebujú zaostriť
svoje objektívy a vyhovuje im to. Jánošíkov skok je ale veľmi pekný zaujímavý
úsek rieky. Pochybujem však, že by tam hockto rieku preskočil. Je tam ale pekne,
len tie davy ľudí. To je fakt sila. Tiež som si pofotil. Síce po mne profíci
zazerali že z akej som fotografickej
spoločnosti. Ale po nadviazaní
kontaktov boli spokojný. Nechcem im brať samozrejme kšeft. Nepotrebujem to.
Na brehu Jánošikovho
skoku sme si odpočinuli, podarilo sa nájsť miesto, kde nebol žiadny dav, tak
nám to veľmi bodlo. Ja som si aspoň mohol vyskúšať nejaké techniky fotenia
rieky. Nedarilo sa veľmi, ale som optimista. Takisto som veľmi nechválil som
svoj výber túry, ale fakt by ma ani vo sne nenapadlo, že tu budú také davy návštevníkov.
Poučil som sa. A to bol, prosím pekne pracovný deň. No ale dovolenky si
nevyberajú pracovné dni, že áno. Inak scenérie okolo Dunajca boli krásne. Kopce
sa strmo zdvíhali do výšky. Kamenné steny sa striedali s lesmi
a ponúkali zaujímavé pohľady na celý prielom. Proste prostredie je to
krásne.
 |
| Skalné partie pri Dunajci |
Dlho sme však nemohli
posedkávať, treba sa nám pobrať ďalej. A tak sme znovu vhupli do valiaceho
sa davu na turistickom chodníku, zrak sa nám nastavil do krajnej pohotovosti
a postupovali sme ďalej po toku rieky. Nie, nebolo ticho, žiadne tiché
prostredie – okolo nás sa prelínali hlavne slovenské, poľské a české slová
prechádzajúcich turistov. K tomu výkriky splavujúcich pridávali do tohto
chorálu rečí štipľavé korenie.
Pomaly ale iste sa k nám dostávala únava
z tejto prechádzky. Bolo toho moc na nás
človiečikov milujúcich ticho. Omyl, jeden velikánsky omyl.
Aj napriek krásnemu
prostrediu, v ktorom sme sa nachádzali sme proste chceli čo najskôr
ukončiť túto túru a byť v Lesnici, nech sa deje, čo sa deje čo
najskôr. Z poľskej strany sa z Dunajca zdvíhali strmé vysoké bralá,
chcel by som to obdivovať dlhšie. No každú chvíľu do mňa niekto vráža, uhýbam
sa manévrom cyklistov. Nie – nie už to chcem mať za sebou. Radšej sa na druhý
deň vyberiem na túru niekde tam na Sokolicu, tam to snáď nebude také hrozné.
Kde sú moje milé Malé Karpaty. Tam síce
stretneš ľudí, ale máš aj možnosti vychutnať si samotu a ticho hôr
a lesov.
Žiadne spievanie vtákov z okolo
rastúcich lesov som nepočul. Cvrčky nehrali svoje melódie a vietor som
nepočul ani náhodou. Pieniny sú veľmi pekne pohorie, to áno, ale nie
v lete. Čo je veľa, to je veľa. Radšej sem prídem niekedy na konci jesene
alebo v zime, či na jar. Bude to pre mňa asi prijateľnejšie.
 |
| Pred odbočkou k Lesnici |
Hlava už z toho
rýchleho otáčania sa vpravo, vľavo a nepretržitého dávania si pozor na
blížiace nebezpečenstvo začínala bolieť. Našťastie sa cesta rozdeľovala. Jedna
cesta viedla do Lesnice a druhá do poľskej časti – Szciawnice. Už to
nebolo ďaleko. Na začiatku v Červenom Kláštore sme plánovali vrátiť sa
popri rieke znovu naspäť. To ale v tom okamihu neprichádzalo do úvahy.
A tak sme si počkali v Lesnici na autobus, ktorý zvážal turistov späť
do Červeného Kláštora. Cesta cez Haligovce bola pekná.
Viem, že tu veľmi frflem,
ale táto turistická trasa nie je absolútne vhodná pre pokojamilovných turistov.
Treba sa jej vyhnúť, hlavne v lete a cez víkendy. Ešte teraz mi vlasy
na hlave vstávajú ako po pripojení na elektrickú sieť, keď si spomeniem na
tento výjazd.
Aby som len nefrflal. Musím
sa vrátiť ešte k zastávke pri krčmičke v dedine Haligovce. Už po
ceste ráno smerom k Červenému Kláštoru som si ju všimol. A hlavne
nápis – Cigánske špeciality. Tak sme sa tam samozrejme zastavili po ceste do Starej
Ľubovne, kde sme spali. Dal som si Goju – zemiakovú špecialitu, niečo ako
jaternicu, ale do črievok sú natlačené zemiaky a nie ryža s mäsom. K tomu
bolo pridané bravčové koleno, aby mi nebolo ľúto, že len zemiaky jem. Neskutočne chutné jedlo, ktoré zaplnilo snáď
všetky prázdne dutiny, ktoré som mal vo svojom bruchu. No veľmi som si
pochutil. Super to bolo. Doteraz neviem ako som sa s tým preplneným bruchom dostal do auta.
Toto mi vždy zlepší náladu, aj keď ma hlava
z hluku desaťkilometrového šlapania bolela. Nevadilo. Jedlo mi to všetko
napravilo. Som rád, že som si to dal.
Ďalšie obrázky :
Červený Kláštor:
Prielom Dunajca:
