 |
| Na hrade Rothelstein |
Prichádza sunset.
Prichádza zlatá hodinka. Teplé farby sú predzvesťou nastávajúcej tmy. Sunset
sprevádza ticho. Je prerušované len sem-tam pípnutím vtáka v korunách
stromov nad ruinou malého neznámeho hradu Rothelstein. Ani ruinou by to človek
nenazval. Pár múrov, nejaké tie valy a priepasť vedúca smerom
k slepému ramenu Dunaja. Trošku opodial sa už valí voda Dunaja, pripravená
na dlhú cestu kontinentom. V podvečernom svetle je to krásny pohľad na
poskakujúce vlnky, ktoré tvoria túto vodnú cestu.
Z útrob hradu je ale vodný tok vzdialený,
z bezpečnej vzdialenosti ho pozoruje fotograf, ktorý celým svojim vnútrom
vníma to ticho, tú tajomnú atmosféru, ktorá ho s postupujúcou zlatou
hodinkou stále viac a viac prestupuje. V diaľke podľa predpokladov ma
slnko otvorenú cestu k poslednému finále dnešnej cesty oblohou. A na
to sa dotyčný teší. Nemusí nič, v ruke stíska diaľkovú spúšť, fotoaparát
na statíve je nasmerovaný na ten správny tušený cieľ. Nastavenia sú
v poriadku, treba len vydržať. Ako rybár, keď loví – musí čakať. Slnko je ešte trošku vysoko. Myšlienky
fotografa sa v tejto tíšine skĺznu bralom k brehu rieky – spútanej
a osedlanej. Síce sem tam si rieka vyhodí z kopýtka, ale to sú skôr
výnimky, ktoré ani k jeseni nepatria.
Nebolo to stále tak. Veľmi dávno bola rieka
divoká, tok rieky bol nepredvídateľný, okolo sa tiahli husté, prehusté lužné
lesy. Rieka si sama určovala, kadiaľ potečie, nezaujímal ju názor človeka,
veľakrát rozťahovala chápadlá svojho toku do všetkých možných strán. Len na
kopce nestačila, na kopcoch sa stavali hrady, tak ako stojí Rothelstein na
vysokom brale nad Dunajom a Dunaj sa k nemu nedostane. Všetko bolo
plné divokých zvierat i rozprávkových bytostí. Presne takých sa obáva
i rybár vo fantázii fotografa zrodený. Sedí pod hradom Rothestein na
ktorom sídli strážna posádka a vyberá mýto. Rybár má ale iné starosti, aj
keď vidí presne taký istý sunset ako fotograf o povedzme 800 rokov neskôr.
Rybár ale potrebuje uloviť ryby. Už nejaké má, ale tie treba odovzdať na
panskom hrade nad Hainburgom, tam niekde má byť slávna svadba. Rybár nevie, že
vojde do dejín a že aj on svojim dielikom v podobe stravy prispeje
k slávnej hostine na hrade. Rybára to netrápi, potrebuje uloviť ešte pár
rýb pre svoju rodinu. Rybár nemá budúcnosť – má len hlad, má krysy
v chalupe, vlhko od rieky mu kvári kĺby, má deti, ktoré potrebujú ošatiť,
najesť sa i vychovať. Takže sa plne sústreďuje na lov. Slnko
v predzimnom období mu pohladí tvár, lúče síce hrejú, ale rybár to veľmi
nevníma. Otvára sa mu skvostný pohľad nad hladinu, vlny sa sfarbia do červena
a z nich sa sem tam vynorí tá vysnívaná ryba, ktorú potrebuje ku
svojej blízkej budúcnosti. K tomu aby sa mohol zajtra znovu vybrať do
zarastených zákutí lužných lesov a snažiť sa postarať o svoje hladné
potomstvo. Presne ako tie poletujúce vtáky nad vlhkými zákutiami okolostojaceho
lesa loviace mušky pre svoju potrebu.
Na hlavu fotografa sadne
farebný list a privedie ho do súčasnosti. Slnko sa zdialky škerí do
objektívu fotoaparátu na statíve a vyzýva ho k pozornosti. Neskutočne
rýchlo padá slnko. Je to doslova pád do lesov za Dunajom. Na chvíľu sa odrazí
od hladiny, vytvárajúc pritom čarovné červené a teplé tony špinavého
Dunaja. To všetko je vidieť z posiedky na hradnej skale Rothelsteinu. Tma
začína ovládať okolie i nádvorie lokality, je čas sa pobrať preč
z tohto miesta. Tajuplná atmosféra miesta má však ešte jeden tromf, aj keď
už slnko je ta-tam za obzorom. Ale jeho lúče ešte vytvárajú nádherné obrazce
v mrakoch vysoko nad hlavou i lesom. Fotograf už má všetko pobalené,
statív vo vaku, fotoaparát tak isto.
Posledný pohľad z plošiny ale
prinesie veľké prekvapenie – nádherne sfarbené mraky nad riekou. Netreba váhať,
treba konať. Všetko fotografovo náradie okamžite vypadlo z uskladneného
priestoru. Lúče derúce sa spoza obzoru od už nevidiaceho slnka nádherne
osvetlili mraky nad Moravským polom. Jedna veľká nádhera a tú si človek
nemôže nechať ujsť. Ten amatérsky fotograf to vie, veľakrát sa mu už stalo, že
najkrajšie scenérie prišli až po západe.
Trvá to síce menej ako 5 minúť ale
oplatí sa počkať, oplatí sa podumať ešte nad okolitou krajinou. Rýchlo ešte pár
nových snímkou a teraz už naozaj vypadnúť. Cestou cez les, ktorý toho veľa
pamätá, cez rieku, ktorá k človeku môže vyslať vodníkov, vodné žienky
i víly. Aspoň vo fantázii moderného ale aj stredovekého človeka to tak
môže byť. Šero a tma majú svoju moc. Opantajú fantáziou
i predstavivosťou. Netreba to podceňovať. Je krásne isť a aj báť sa
nočným lesom.
Skončila prvá scéna so
zapadajúcim slnkom pri malom hrade nad Dunajom zvanom Rothelstein. Na rozdiel
od čias minulých ale fotograf vie, že aj zajtra bude zaujímavý západ slnka.
Takže čo tak vyskúšať západ slnka na Schlossbergu – ďalšom hrade týčiacom sa
nad Hainburgom. Nič mu nebráni byť na druhý deň večer na výhľadových miestach
nad Hainburgom pri krásne udržiavanom
hrade Schlossberg vo výške 291 m.n.m.
 |
| Na hrade Schlossberg |
Dávno-pradávno – povedzme približne 800 rokov
dozadu vyzerá z okna na hrade západ slnka mladý princ. Je to budúca
legenda – nevie o tom, ale osud mu pripravil inú budúcnosť ako tomu
rybárovi pod hradom. Ten sa mladému princovi pri pohľade von oknom javí trošku väčší
ako mravec pod prahom jeho izby. Budúca legenda mu nevenuje pozornosť, taký ľudia,
len o svoje brucho sa potrebujú starať. Nie je to rytier, nie je to šľachtic – je pre
legendu nepodstatný. Zajtra čaká legendu svadba. Touto svadbou získa veľké
územia a rozšíri slávu českého kráľovstva. Je to počiatok jeho cesty ku
sláve a k legendárnemu panovaniu. Počiatok k najväčšej rozlohe
Českého kráľovstva. A to sa stane za jeho vlády. Vlády kráľa železného
a zlatého. Ale pri pohľade von oknom to mladík ešte nevie. Len o tom
sníva v momente keď sa mu teplé svetlo sunsetu odrazí v jeho očiach. Vie,
že zajtra si berie o tridsať rokov staršiu ženu. Nevzrušuje sa nad tým. To
patrí k panovaniu, to patrí k rozširovaniu územia v tomto
období. A láska??? To mu nič nehovorí. Lásku si môže kúpiť. Na nádvorí je
plno radodajných dievok, ktoré mu vynahradia to, čo nemusí dostať od svojej
ženy. Tak čo??? Dôležité je plniť si sny a plány o tom ako byť
najväčší. Ako sa získať nehynúcu slávu, neskutočné bohatstvo a velikánske
dŕžavy.
Fotograf si to všetko len
domýšla, keď čaká na posledné svetlo na nádvorí hradu Schlossberg. Sediac na
lavičke môže popustiť uzdu svojej fantázii.
On chce len zachytiť to, čo slnko skoro denne poskytuje ľuďom pre
potechu, keď opúšťa svoju púť aby sa o pár hodín znovu objavilo na druhom
konci obzoru. Slnko zmizlo, dnes oblaky na oblohe nezostali, pre zmenu sa ale
rozsvietili lampy umelého osvetlenia na hrade a to je dobrý dôvod nasávať
ešte ďalej atmosféru tohto miesta. Len obídenie hradu vo svetle lámp trvá
fotografovi dobrú hodinu. Dolu pod hradom sa rozsvietili svetlá mestečka,
hladina Dunaja odráža jedno svetlo za druhým. Niektoré svetlá si aj nesie so
sebou. Svetlá lodí.
Dajú sa tu nájsť krásne
miesta, ktoré môže každý fotografujúci zvečniť pre svoju potechu. Tiene
kamenných múrov ukrývajú spomienky hradu, veselé i vážne. Kaplnka pod
vežou si ďalej stráži svoje tajomstvá. Je maličká ale zároveň aj veľká tým čo
všetko vo svojej histórii zažila. Nádvorie hradu akoby ožilo životom, preháňajú
sa tu páni namyslený o svojich predstavách úžasnosti, sluhovia bažiaci
pomôcť svojim pánom k ich snom, zbrojnoši túžiaci po lepšej oceli
a veľkej sláve, pohoniči mysliaci viac na svoje kone a slúžky, ktoré
si podávajú všetky svoje klebety z úška do úška. Ruch je síce len
v hlave fotografovej, ale je to celkom dobrá predstava.
Po asi hodine
komponovania na hrade si aj ten amatér zbalí svoje saky-paky a pomaly
opúšťa tú atmosféru, ktorá ho obklopovala po celú tú dobu jeho pobytu
v tejto lokalite.
A Dunaj??? Ten si tečie ďalej, každodenne
zažíva ten vždy iný západ slnka. V jeho vlnách sa stratila i tvár
rybára, ktorý tu žil, lovil a možno aj sníval. Tvár kráľa zohyzdil
a zakrvavil sen ďalšej legendy, ktorá bažila po moci.
Tak zatiaľ.
Ešte nejaké foto:
https://photos.google.com/share/AF1QipNMcR7AM6poVRct65sGMYBTduuERtp4Xb-jmnVskT4ExuVU5Hjwsapcz0dv47XhHw?key=RjM5YkFQU3JleTJweXptWE13b0ZMZU9qa2VCN2Nn