Okruh pri Plaveckom Mikuláši - Jelenia hora - Javorinka - Báborská

Ťažký deň za mnou.

Pomaly sa došmochcem k posteli, zakutrem sa do periny s úmyslom čo najskôr zaspať aby som si tych park krátkych hodín poriadne užil moje sny. Ráno musím skoro vstávať, tak každá minúta v posteli je dobrá. Uložím sa do svojej klasickej polohy, zavriem oči a čakám. Ráno vždy príde tak skoro. Ale nezaspím - teraz nie. Z hlbín mojich myšlienok sa mi vynorí postava.  Štipnem sa? Veď nesnívam, len moje myšlienky sa so mnou hrajú.

 Dlhé biele šaty jej padajú až na zem, vlasy splývajú rovno so šatami, do tváre nie je vidieť nevidím, či sa uvedená usmieva alebo mračí. Ale približujúca sa ženská má krásnu postavu podľa šiat.

V polospánku som prekvapený a zvedavý, čo za postava si zo mňa robí svoj objekt záujmu. Bože dúfam, že to nie je tá s tou kosou. Ako to zistím? Natočím svoj pohľad proti svetlu.

 V tme svetlo – Ty blbec – veď to neexistuje, takže sen?

Našťastie nezaregistrujem žiadnu kosu a ani kosti tam neštrngocú pod šatami. Rysuje sa tam krásna postava. Huráááá je to nejaká víla? Lenže prečo sa nepribližuje ku mne ladnými prískokmi, záskokmi, nadskokmi, zvodnými labutími pohybmi a lastovičkami s nohami do vodorovna pri výskoku? Ale táto postava nič. Ide akosi šmatlavo ale stále je bližšie a bližšie. Postrehnem plno blata za jej chôdzou. Čo to má dočerta byť. Do tváre nevidím. Jejdanenky - rukami si začína vyťahovať tie splývavé šaty. Mám na sebe pyžamo – že by som ho tiež zhodil?

 Ale kdeže – moja radosť je velmi skorá – vynárajú sa zablatené, turistické vibramy a doľahne ku mne matné poznanie. Joooooj  - tak to už asi nezaspím, postava ladne prejde ku mne a tou hnusnou vibramou sa napriahne a ja už len v absolútnom reále môžem myšlienkovo zakričať:

Oj múzička – múza ušetri 

moje chvály muža.

A tak ma nakopla.

Zlatko zatočil v Plaveckom Mikuláši za kostolom doprava. Nachádza sa tam obecný úrad a za ním aj základná škola. Tam všade sa dá krásne zaparkovať s jeho približovadlom. So Zlatkou sa už tešia na ďalšie príjemné poobedie len tak sami pre seba.

A tak Zlatko začal informovať:

-Vieš objavil som na turistickej mape nové značenie a novú trasu –informovala ma o nej internetova kamarátka zo Senice – Ela.

-Ty si píšeš aj s inými ženami – no to mi je  teda novinka- Zlatka sa zamračí, ale Zlatko nikdy nevie, či to myslí vážne alebo nie. Trošku sa zasekne. Veď nemyslel to zle. 

Zlatka sa usmeje a – veď pokračuj, ja Ťa počúvam.

A pomyslí si: „Na všetko mi naskočí“.

„Vieš Zlatka, kamarátka mi rozprávala, že musela vybaviť veľmi veľa povolení, veľa ľudí za ňou stálo, ale niektorí jej aj prieky robili“

„A to už prečo?“ – nedalo Zlatke aby sa nespýtala.

“Tunajšie poľovnícke združenie nebolo práve ústretové, vraj je na tejto trase veľa zvery a všetko by sme rušili“

Krajina pri Plaveckom Mikuláši

Tiško kráčali poľnou cestou smerom k Plaveckému Podhradiu, pred nimi sa týčia vršky Pohanskej a Báborskej. Vpravo je krásne zreteľná silueta Plaveckého hradu a všade vôkol polia, ktorými treba prejsť.

„Nezdá sa Ti, že si sa vybral trošku do horúčavy Zlatko“ – nedovolila Zlatka Zlatkovi ponoriť sa do vlastných myšlienok.

No nič – dnes to asi nebude potichu, pomyslel si Zlatko a usmial sa na svoju krásku.

„Neboooj Zlatka – zachvilu sme v lese v tieni stromov – tam to už bude v poriadku.“

„Keď už sme pri tých polovníkoch“ pokračoval Zlatko „akurát som si spomenul, že by si turisti a polovníci mali trošku vychádzať v ústrety“

Zlatka nadvihla trošku obočie a hlavu a počúvala.

A Zlatko si spomenul a rozprával:

„Minule som sa vybral sám na Vysokú, mám rád také výjazdy, keď si tak sám kráčam lesom. Dosť fučalo ale v lese bolo fajn, jar už bola cítiť vo vzduchu ale aj chladno bolo. Vybehol som hore na kopec a pri stupáku pred vrcholom Vysokej som stretol zo 10-15 mladých. Neboli veľmi ako turisti vystrojený, ale hovorím si, veď sa postupne naučia. Vyšiel som hore, prefukovalo ma tam poriadne, aj som sa celkom potešil že som hore. Cez hrebeň Vysokej poriadne fučalo a hore pri kríži Ti bol nezahasený oheň, fučalo doňho, uhlíky horúce, len vietor sa pýtal suchých stromov okolo, kamže ma tie žeravé uhlíky popostrkovať. Nech nám zhorí zas ďalší kus lesa“

„To fakt“ – žasla Zlatka

„Tak som vybral všetku svoju vodu a aj všetko čo som mal v zásobe v batohu aj v bruchu a celé som to tam polial a zahasil. Išiel som ešte trošku ďalej na ten krásny severo-východny výhľadový bod na Vysokej a keď som sa vrátil, už bolo ohnisko celkom v pohode. Nechcem sa teraz oháňať tým, že aký som hrdina a podobne, ale aj polovníci by si mohli uvedomiť, že musíme spolupracovať a takisto ako oni chránia prírodu a zver, robíme to predsa aj my. Veď nenosíme na rukách reproduktory a nepúšťame tu hlasnú hudbu. Pre nás je taký istý zážitok ako pre nich – zbadať stádo srniek, muflónov alebo aj diviakov“

„To snáď nemyslíš vážne - tu sú diviaky???“ – Zlatka sa zastavila a už bola skoro na polceste smerom k Jelenej hore.

„Áááále nie – to som len príklad uviedol“ – Zlatko sa snažil zachrániť situáciu.

Jasné že tu sú – najradšej by si kusol do jazyku, ale teraz na začiatku cesty to nemal hovoriť.  

No už to bolo vonku, našťastie zvedavosť na turistickú trasu bola silnejšia. Tak ďalej pokračovali po žltej značke z Plaveckého Mikuláša.

Po ostrej zatáčke doľava sa pomaly dostávali k lesu. Značenie bolo dosť často zamaskované pod listami okolostojacich kríčkov, ale Zlatko cestu poznal. Len tí nový asi budú mať problém – pomyslel si Zlatko. Pri vchode do lesa boli dve cestičky – vybrali sa tou ľavou – viac pri lese smerom k vodárni.

Zlatka sa dostala do bežného pochodového tempa a Zlatko pri svojom občasnom fotení už nestíhal. Pri vodárni sa ozvalo jeho chlapské „Stoooooj“ (ale nie – daj bohu dušu a mne peniaze) – len to stoj. Vedel že musia odbočiť smerom na Jeleniu horu prudko doľava. Škoda, že tu nie je žiadny smerovník, tu by sa veru zišiel. Začínala tu zelená značka na prechod cez Javorinku a Jeleniu horu. Ale Zlatko poľahky našiel chodníček medzi kríkmi a následne začali naberať aj nejaké tie výškové metre.

Lenže bolo teplo, stále horšie a horšie. Chodník stále viedol po otvorených priestranstvách.

Zlatkovi už docvaklo : „Bude problém“.

V horúčave na Jeleniu horu

Snažil sa čo najviac isť v tieňoch stromov, len Zlatka to neakceptovala.

Čo si asi myslí??? Už ju celkom pozná. Ten výraz neveští veľmi dobrú náladu.

„Veď poď za mnou do tieňa stromov“ – nabáda ju Zlatko.

Jej tvárou prebehne tieň a je to tu : „ čo si to vymyslel za trasu v tomto teple, veď to je o život“

No jasné, v takýchto chvílach by si mal Zlatko uvedomiť, že byť čo najtichšie a najdlhšie je najlepšie riešenie. Ale nie – to by nebol on.

„Preboha poď do toho tieňa, veď budem to tu spriechodňovať, pôjdeš za mnou a nemusíš sa brodiť cez konáre“

Tvárou oslovenej prebehol blesk a z úst vyšlo : „Nepizúkaj mi tu, ja si pôjdem ako ja chcem, nie ako si Ty nadirigoval, veď aj túto trasu diriguješ a pozri aké to je“

No fasa, máš čo chceš, radšej si mal byť ticho. Zoberiem jej aspoň batoh, podám vody ale nič nepomáha. Žiadnu pomoc nepotrebuje pri tom fučaní v tridsaťstupňovej horúčave do kopca.

Len tak mu vyhŕkne z úst: „Ty si aj na vlastnom pohrebe odnesieš truhlu do jamy, len aby Ti s ňou nikto nepomohol“.

No bol to risk – ktorý mohol stáť týždeň mlčania vo vzťahu. Ale nie, Zlatka sa nadýchla a začala sa smiať. Už boli skoro hore, tak sa dalo. Naštastie mierne pofukovalo, za chvílu boli v chládku stromov.

Jelenia hora

V lokalite Jelenia hora, na ktorú sa dostali po zelenej značke je nádherne. Ako by ani nepatrila do pohoria Malých Karpát. Je to tu lesom zakrytá lokalita a veľmi zaujimavá. Trošku sa pokochali, ukludnili napäté nervy a pobrali sa ešte miernym stúpaním na vrch Javorinka. Po ceste sa im rysovali nádherne výhlady hlavne na sever – k vrcholom Zárub, Čela a Veterlína. 

Výhlady z Javorinky

Takisto pohľad k západnej časti Čiernej skaly a k bralám Kršlenice boli úchvatné. Nálada sa zlepšila. Problém trošku robilo značenie, Zlatko musel byť veľmi opatrný. Niekedy sa chodník strácal vo vysokej tráve a potom ho musel dlhšie hľadať. Našťastie všetko dobre dopadlo. Po asi kilometri sa na rázcestí Kubašová napojili na červenú značku vedúcu od horárne Mon-repos a tiahlym menším stúpaním sa dostali k Amónovej lúke. V tieni lesa vedno v pohode sa im išlo úplne nádherne, zabudli na všetky strasti, ktoré ich postretli. Aj to sa stáva v živote, treba sa cez to prekusnúť a isť dalej. Presne ako na turistickej trase. Raz sa ide ťažko cez kroviny a zarastené lesy a potom sa krajina okolo rozžiari do krásnych lúk s úžasnými výhľadmi a teplom na duši. To je vždy nádherné. Na križovatke turistických trás – Amónová lúka-  sa dali doprava na modrú turistickú značku smerom k Báborskej. Míňali dôverne známy les s vývrtmi, ktoré spestrovali turistický chodník. 

Výhľad z Báborskej

Na Báborskej sú vždy nádherné výhľady smerom na juh a juhozápad, tam sa vždy oplatí zastaviť, dať si jabĺčko a pokochať sa. Tak si to tiež užili. Čakal ich prudký zostup do sedla Báborská a napojenie sa na novú žltú značku, ktorá ich popod Jeleniu horu dovedie späť do Plaveckého Mikuláš. Ešte po trase sa Zlatko pri lúkach odpojí od Zlatky a z lúk a pasienkov objaví nové pre neho neznáme pohľady na skalné útvary na Jelenej hore.

Pohlady zo žltej na Jeleniu horu

 Začne samozrejme fotiť, až dovtedy kým sa k nemu nedoľahne z diaľky pár slov:

„Zlatko – zabudooool si na kávu, ja sa na ňu už veľmi teším“.

Hrozné fotenie, zadrdle si v mysli Zlatko a ponáhľa sa za Zlatkou. 

Z cesty pred Plaveckým Mikulášom

Spoločne sa dostanú znovu k vodárni odkiaľ odbočili na zelenú a v podvečernom vánku sa dostali k autu v Mikuláši. Už sa tešili na tetulky-sestričky  v cukrárni v Sološnici. Privítajú ich, popýtajú sa, kade to zas chodili, omámia im zmysly lahodnými zákuskami. To patrí predsa k tomu – no nie?

Nová trasa, ktorá vznikla zásluhou kamarátky Eleny a ostatných nepoznaných  je dlhá zhruba 12 km a prevýšenie je na nej asi 450 metrov. Trasa je veľmi zaujimavá a v podstate ľahká, len orientačne hlavne na zelenej si treba dávať pozor, keďže je tam ešte málo vychodený chodník vo vysokej tráve.

Moja múza sa dávno stratila a ja som sa odobral do ríše snov. Tak zatiaľ.

Link na ďalšie foto tu:

 https://plus.google.com/photos/106027095356333264134/albums/6209631718863734641