V deviaty
deň nášho veľkého výjazdu roku 2015 sme si dali do programu lokalitu, ktorá ma
zaujala na smerovkách pri cestách
v Novom Vinodolskom. Fúúúúha – čítam – Nebeské labyrinty. No ktoviečo
a aké labyrinty sa tam skrývajú, podzemné, nadzemné, s príšerami či
s kráskami na konci. Nedalo mi to spávať – mátalo ma vo snoch, čo všetko
by som tam mohol zažiť. A tak sme si povedali, že ukončíme moje trápenie s predstavami
čo sa skrýva v labyrintoch a poďho pozrieť sa tam. Nie je to ďaleko
od našej základne. Zhruba 10 km – vezieme sa postupne užšími a užšími
vnútrozemskými cestičkami, modliac sa aby sme nestretli nejaké protiidúce auto
– nedajbože aby malo naloženú ešte nejakú krásku alebo príšeru
z labyrintu. Našťastie nič, prišli sme na lúku označenú ako parkovisko,
tam sme zakotvili a po značkách a vychodenej cestičke – nevhodnej pre
autá - sme kráčali k labyrintom. Po
chvíli sa objavil prvý – fúha – žiadny podzemný, žiadny nadzemný – proste na
lúke vyložený obrazec poskladaný do točených slimačích závitov. No nič, možno
trošku sklamania – čítam na ceduľke – labyrint lásky – to nie je nič pre mňa –
som už starý chochmes – láska je fajn, ale nie je to najdôležitejšie. Tak to
aspoň niektorý prezentujú (poznámka – nie je to môj názor).
Kráčame
chodníčkom s úžasnými výhľadmi na Vinodolski kanál – tak volajú miestny
more v ktorom sa kúpeme. Z druhej strany mora sa na nás usmieva
ostrov Krk, kde sme boli včera. Môžeme aspoň pozrieť akú hrebeňovku sme si
prešli. Ale to len tak pomimo.
Nasledujú ďalšie
a ďalšie labyrinty – zdravia, bohatstva, neodolateľnosti, príťažlivosti,
inteligencie a čo ja viem čoho ešte. Možno si aj vymýšľam, všetko to bolo
v chorvátštine a nemusím vedieť
všetko preložiť. Ozýva sa vo mne chlap – preboha kam som sa to dostal,
medzi detské zábavky. Takto sa tu budem trápiť. Nech to rýchlo prejdeme
a už sme pri mori, alebo v Lovački dome na nejaké úžasné polovnícke
jedlo – najradšej poriadny guláš.
A potom sa
objavil. Bol trošku mimo cesty, ale jeho biele steny závitov sa leskli
v tráve a lákali ma k prejdeniu – labyrint – ktorý ma prekvapil
– hlavne názvom – taký som potreboval ku šťastiu. Taký, ktorý ma zaujal. Bol síce
podobný – ale nech sa páči – najsť LABYRINT MOČI – to sa asi len tak hockomu nepodarí.
Niekde sa vo mne zobudil ten detský duch, ktorý sa spojil s tým
dospelácko-geriatrickým – do ktorého stavu ideme. Fúúúúha Labyrint Moči – ten si musím prejsť. Hlavne keď je na
ceduľke napísané, že po prejdení imaginárneho
bludiska so základmi kameňa na lúke budem veľmi úspešný v tejto oblasti.
Rýchlo som si to preložil do svojej reči a znamenalo to pre mňa, že budem
mať kludné a úžasné noci, neprerušované
výjazdami do miestnosti zvanej toaleta, alebo len tak nebudem musieť vyliezť na
chatách zo spacáku a ísť blúdiť pomädzi spiacich turistov von
z chaty, kde si môžem uľaviť. A hlavne pritom nemusím myslieť na
mackov, ktorý sa tam niekde v tmách rozmýšlajú nad štavnatými steakami z mojej
postavy. To radšej nie. No ale to už odbáčam. Ale ten Labyrint moči som začal.
hľadám v tráve
cestičky Labyrintu moci
nech sa zbavím nočných strastí
pribývajúcej moči.
a močovod sa mi v noci v bruchu netočí
Kašlem na akúkoľvek moc
dôležitá je moja moč.
Nech je myšlienka v hlave prostá tá
že je zdravá moja prostata.
Labyrint som
úspešne prešiel. Viem že chorvátsky
znamená moč – moc – ale prečo by som si to nenechal len v mojom preklade.
Keď pre mňa to znamená, že nebudem v noci vstávať a behať
a skrúcať sa do klbka aby som nemusel isť z postele alebo zo spacáku
von.
Ale vlastne ja to
doteraz nerobím tiež. Respektíve robím – ale len keď zožeriem večer pol melona,
alebo som prechladnutý.
Ale ako sa hovorí
: Istota je gulomet – choďte si to prejsť aj Vy.
Link na ostatné fotky: https://plus.google.com/u/0/photos/106027095356333264134/albums/6186994312112475649
